Dev Crumbs

Logická hra Dominoes aj so zdrojákmi

Pred pár mesiacmi som sklepkal takú malú peknú zaujímavú a dosť obtiažnu logickú hru. V lete som sa po rokoch strávených v Java lande preorientoval na C# a .NET a chcel som si v novo-naučenom jazyku niečo pekné naprogramovať. Už sa mi to povaľuje na disku nejakú dobu a ešte som to vlastne nikde poriadne nezverejnil.

Hlavne z toho dôvodu, že na rozdiel od mojej predošlej hry v Jave vo forme appletu - Forest Defender - sa toto nedá načítať a hrať priamo v internetovom prehliadači (browseri). Túto hru s dominami si budete musieť stiahnuť v ZIP archive, rozbaliť a spustiť. K celej hre preto dodávam aj zdrojový kód pre zvedavcov alebo nedôverčivých ľudí.

Upozorňujem, že pre túto hru potrebujete mať nainštalovaný .NET framework verziu 3.5 (asi), no na to vás už hra samotná upozorní keď sa ju posnažíte spustiť bez prítomnosti .NET. To je už taká pliaga dnešných hier. Na webovky potrebujete poväčšine Flash plugin. Na Java applety potrebujete mať nainštalovanú Javu (JVM) a pre veci v C# alebo VB budete potrebovať mať .NET framework. Ale každý Windows užívateľ celkom určite aspoň nejakú verziu .NET nainštalovanú má.

Ako sa to hrá

No... prvá časť logickej hádanky je práve tá, že by ste odpoveď na otázku "Ako sa to hrá?" mali nájsť sami. Takže veselé hranie prajem tým, čo teraz prestanú čítať a pokúsia sa prísť na to ako na vec sami. Veľa zdaru!

Pre tých čo by však radšej vedeli o čo ide samozrejme uvediem viac podrobností: Na hracej doske je rozsypaná kompletná sada domino kociek (blokov). Teda všetky od 0-0 po 6-6. Ty však nevieš ako sú kocky poukladané a tvojou úlohou bude pospájať páry súsediacich štvorčekov aby tvorili domino bloky. Vyhrávaš vtedy, keď sa ti podarí pospájať úplne všetky na hracej ploche.

Ono sa mi to ťažšie vysvetľuje než to v skutočnosti je. Stačí stláčať kocky a všimnete si, že keď označíte napr. kombináciu 3-3 tak sa vám možno nejaké kocky kde inde (čo ste už predošle označili) ODznačia. A aha, sú to kocky 3-3. Treba to potom poskladať nejak inač. Treba dosť pohútať.

Veselé Kódovanie a šťastný Nový Rok!

== DOWNLOAD GAME ==

== DOWNLOAD SOURCE ==

HTTPS výsledky Google vyhľadávania a ako sa ich zbaviť

Vyhľadával som určitú frázu na slovenskom Googli a vo výsledkoch sa zobrazil odkaz na článok na mojich stránkach. Keď som na neho klikol, zobrazila sa odporná výstražná stránka Firefoxu s upozornením o nebezpečenstve návštevy mojej stránky. Niečo o tom, že nebol nájdený žiaden certifikát pri pripájaní sa na server cez HTTPS. O čom to je toto? Moja osobná stránka je založená na CMS systéme Joomla! a neposkytujem žiadnu užívateľskú sekciu, ani nemám žiadnu zabezpečenú zónu, v ktorej by užívatelia komunikovali cez protokol HTTPS.

Zázračne, Google v niekoľkých prípadoch uvádza vo svojich výsledkoch hľadania odkazy na správne stránky pod nesprávnym protokolom.

Upozorňujem, že tento článok sa týka len tých, čo majú stránky podávané Apache Web Server-om.

Keďže pochybujem, že by náhodný návštevník chcel pridávať bezpečnostnú výnimku do svojho prehliadača pre moju stránku, prv než ju navštívi, som presvedčený o tom, že ma takéto výsledky vyhľadávania penalizujú na návštevnosti mojej stránky. Bolo treba s tým niečo robiť. Príčinu som síce nezistil, ale so symptómami som si poradil. A to nasledovne:

Aby sa mi Google, či iné roboty, nešplhali po stránkach cez https, pridal som na svoje stránky sekundárny súbor robots.txt, s názvom robots_ssl.txt.

Obsah tohto súboru je jednoduchý:

User-agent: *
Disallow: /

Zakážeme všetkým robotom prístup k celej stránke. Zadaním lomítka by mala byť nedostupná celá stránka, jej hlavný adresár, aj všetky podadresáre.

Ako však povedať robotom prichádzajúcim cez HTTPS na súbor robots.txt, aby si pozreli moju alternatívnu verziu robots_ssl.txt? Zavŕtame sa do .htaccess súboru a pozrieme, či je zapnutý RewriteEngine, ak nie, potrebujeme pridať tieto riadky:

RewriteEngine On
RewriteBase /

Pridáme RewriteRule pre Apache, pomocou ktorého roboty prichádzajúce cez port využívaný pri komunikácii HTTPS protokolom budú presmerované na správny robots.txt súbor, teda v mojom prípade robots_ssl.txt vyhradený práve pre tieto roboty:

RewriteCond %{SERVER_PORT} ^443$
RewriteRule ^robots.txt$ robots_ssl.txt

Toto pravidlo ich nasmeruje na správne miesto, odkiaľ by už nemali pokračovať v prehľadávaní mojich stránok, pretože som nastavil Disallow: / Takto nastavené robots.txt súbory by v budúcnosti mali zabrániť tomu, aby sa vo výsledkoch hľadania zobrazovali linky na stránky s HTTPS protokolom. No čo s tými, čo Google už má vo svojom indexe a stále zobrazuje ľuďom pri hľadaní?

Vyhľadával som určitú frázu na slovenskom Googli a vo výsledkoch sa zobrazil odkaz na článok na mojich stránkach. Keď som na neho klikol, zobrazila sa odporná výstražná stránka Firefoxu s upozornením o nebezpečenstve návštevy mojej stránky. Niečo o tom, že nebol nájdený žiaden certifikát pri pripájaní sa na server cez HTTPS. O čom to je toto? Moja osobná stránka je založená na CMS systéme Joomla! a neposkytujem žiadnu užívateľskú sekciu, ani nemám žiadnu zabezpečenú zónu, v ktorej by užívatelia komunikovali cez protokol HTTPS.

Zázračne, Google v niekoľkých prípadoch uvádza vo svojich výsledkoch hľadania odkazy na správne stránky pod nesprávnym protokolom.

Upozorňujem, že tento článok sa týka len tých, čo majú stránky podávané Apache Web Server-om.

Keďže pochybujem, že by náhodný návštevník chcel pridávať bezpečnostnú výnimku do svojho prehliadača pre moju stránku, prv než ju navštívi, som presvedčený o tom, že ma takéto výsledky vyhľadávania penalizujú na návštevnosti mojej stránky. Bolo treba s tým niečo robiť. Príčinu som síce nezistil, ale so symptómami som si poradil. A to nasledovne:

Aby sa mi Google, či iné roboty, nešplhali po stránkach cez https, pridal som na svoje stránky sekundárny súbor robots.txt, s názvom robots_ssl.txt.

Obsah tohto súboru je jednoduchý:

User-agent: *
Disallow: /

Zakážeme všetkým robotom prístup k celej stránke. Zadaním lomítka by mala byť nedostupná celá stránka, jej hlavný adresár, aj všetky podadresáre.

Ako však povedať robotom prichádzajúcim cez HTTPS na súbor robots.txt, aby si pozreli moju alternatívnu verziu robots_ssl.txt? Zavŕtame sa do .htaccess súboru a pozrieme, či je zapnutý RewriteEngine, ak nie, potrebujeme pridať tieto riadky:

RewriteEngine On
RewriteBase /

Pridáme RewriteRule pre Apache, pomocou ktorého roboty prichádzajúce cez port využívaný pri komunikácii HTTPS protokolom budú presmerované na správny robots.txt súbor, teda v mojom prípade robots_ssl.txt vyhradený práve pre tieto roboty:

RewriteCond %{SERVER_PORT} ^443$
RewriteRule ^robots.txt$ robots_ssl.txt

Toto pravidlo ich nasmeruje na správne miesto, odkiaľ by už nemali pokračovať v prehľadávaní mojich stránok, pretože som nastavil Disallow: / Takto nastavené robots.txt súbory by v budúcnosti mali zabrániť tomu, aby sa vo výsledkoch hľadania zobrazovali linky na stránky s HTTPS protokolom. No čo s tými, čo Google už má vo svojom indexe a stále zobrazuje ľuďom pri hľadaní?

C# Navrátené objekty anonymného typu. Čo s nimi?

1  class Program
2  {
3    static void Main(string[] args)
4    {
5      object anonym = Metoda_Vracia_Objekt_Anonymneho_Typu(); //CO S TYM?
6  
7      //Uz viem! Pouzijem RouteValueDictionary zo System.Web.dll
8      RouteValueDictionary rvd = new RouteValueDictionary(anonym);
9  
10      //a dalej je vsetko vesele :-)
11      Console.WriteLine("Ahoj, volám sa {0} a pracujem ako {1}", rvd["Meno"], rvd["Povolanie"]);
12    }
13  
14    private static object Metoda_Vracia_Objekt_Anonymneho_Typu()
15    {
16      return new { Id = 1, Meno = "Peter Perháč", Povolanie = "softwareový vývojár" };
17    }
18  }

Označovanie položiek pomocou vpisovania do ListBox/ComboBox-u

Mnohokrát si užívateľ musí vybrať jednu položku z množstva v ponuke ListBox alebo ComboBox a je to nesmierne uľahčenie života, keď môže označiť požadovanú vec priamim zadaním jednotlivých písmen. Teda napríklad pri výbere krajiny zo zoznamu všetkých krajín sveta v ComboBoxe je najjednoduchšie označiť ComboBox a začať vyťukávať "Slove"... a to by už malo stačiť na označenie položky "Slovensko" v zozname.

Nedávno som si naprogramoval malú utilitku na prehľadávanie (atď.) prednastavených farieb ktoré sú nadefinované v triede System.Windows.Media.Colors
Do ListBoxu som potom nasypal jednotlivé farby napojením ItemsSource na ObservableCollection triedy ColorVM (ktorá zastáva ViewModel jednotlivých farieb). Nastavil som DataTemplate pre datový typ ColorVM aby jednotlivé objetky boli zobrazované v ListBoxe (a všade inde) ako obdĺžnik  farebnej vzorky, vedľa ktorého je umiestnený text s názvom farby.

<DataTemplate DataType="{x:Type local:ColorVM}" >...

Takto nadefinovaný DataTemplate v App.xaml zaručuje že všetky objekty typu ColorVM v rámci aplikácie budú zdieľať rovnaký vzhľad.

Prichystal som si aj políčko do ktorého užívateľ môže vpísať časti názvu farbieb a ListBox sa podľa zadaného textu prefiltruje. Avšak, po označení ListBoxu som si všimol, že sa nedajú označovať farby v ňom jednoduchým vyťukávaním názvu farby. Teda, ak by som dal Focus ListBoxu na obrázku, a začal vyťukávať "Toma", položka s farbou "Tomato" by sa neoznačila automaticky.

Ako teda donútiť ListBox (alebo ComboBox) aby označoval položky ako sme na to zvyknutí? ListBox v mojom príklade obsahuje objekty typu ColorVM a automatické označovanie položiek vieme, že funguje pri zoznamoch, v ktorých sú textové položky. Jednoduché riešenie teda aby aj náš zoznam sa dal prehľadávať automaticky postupným zadávaním písmen od začiatku slova nasleduje:

Stačí aby dátový typ jednotlivých položiek prekryl (override) metódu ToString. Keďže moja trieda ColorVM mala vlastnosť (property) Name, stačilo triedu ColorVM obohatiť o nasledovný kód:

public override string ToString()
{
    return Name;
}

A hneď sa položky v našom ListBoxe dajú označovať automaticky vpísaním niekoľkých začiatočných písmen.

K tomtu článku som pripojil prílohu (Attachment) v ktorej nájdete celý VS2010 projekt WPFColors (utilitka spomínaná vyššie).

NHibernate a automaticky udržiavané časové známky (timestamps)

Keď padne rozhodnutie používať vo vašom projekte NHibernate, môžete si v mnohých ohľadoch uľahčiť život (teda hneď potom, čo si omotáte hlavu okolo tejto zázračnej technológie). V tomto blogu vám ukážem ako dohovoriť NHibernate, aby automaticky udržiavalo timestamps na vami-zvolených poliach (teda reálne budete potrebovať mať nanájvyš jedno pole automaticky timestampované).

Tento článok nájdete aj na mojom technologickom Google blogu

Ako príklad si uvedieme nasledovné: Užívateľ vašej (webovej) aplikácie uverejní komentár. Tento komentár bude vo vašej aplikácii obsahovať samotný text komentára a časové pole DateUpdated, v ktorom budete chcieť udržiavať dátum a čas zverejnenia/poslednej úpravy komentára. Zakaždým keď užívateľ komentár zverejní, alebo upraví, a obsah komentára je vpísaný/aktualizovaný v databáze, chceme aby sa zaznamenal aj aktuány časový údaj. Toto by za vás mohlo robiť NHibernate, stačí si ho tak nastaviť. Dobre sledujte nasledujúcich pár riadkov kódu, alebo si tie riadky skrátka len skopírujte a použite.

Najprv vás zasypem kódom a potom trošku pokecáme o tom ako to funguje. Budeme potrebovať triedu implementujúcu dve NHibernate interface-y: IPreUpdateEventListener, IPreInsertEventListener. Táto trieda bude potrebovať dva namespace-y, ktoré si môžeme pridať medzi ostatné základné namespace-y ktoré dostaneme pri vytvorení novej čistej triedy:

using NHibernate.Event;
using NHibernate.Persister.Entity;

Trieda samotná bude vyzerať takto:

1	public class TimestampOnInsertUpdate : IPreUpdateEventListener, IPreInsertEventListener
2	{
3		public bool OnPreUpdate(PreUpdateEvent @event)
4		{
5			return !AutoUpdateTimestamps(@event.Entity, @event.Persister, @event.State, true);
6		}
7	
8		public bool OnPreInsert(PreInsertEvent @event)
9		{
10			return !AutoUpdateTimestamps(@event.Entity, @event.Persister, @event.State, false);
11		}
12	
13		private bool AutoUpdateTimestamps(object entity, IEntityPersister persister, object[] state, bool isUpdate)
14		{
15			var dateTimeProperties = entity.GetType().GetProperties().Where(p => p.PropertyType.Equals(typeof(DateTime)));
16			var autoTimestampedProperties = dateTimeProperties.Where(p => p.GetCustomAttributes(false).OfType().Any());
17			if (!autoTimestampedProperties.Any())
18			{
19				return true;
20			}
21			
22			IEnumerable propertiesToTimestamp;
23			if (isUpdate)
24			{
25				propertiesToTimestamp = autoTimestampedProperties.Where(p => !p.GetCustomAttributes(false).OfType().First().InsertOnly);
26			}
27			else
28			{
29				propertiesToTimestamp = autoTimestampedProperties;
30			}
31	
32			if (!autoTimestampedProperties.Any())
18			{
19				return true;
20			}
34	
35			var timestamp = DateTime.Now;
36			try
37			{
38				foreach (var propertyToTimestamp in propertiesToTimestamp)
39				{
40					Set(persister, state, propertyToTimestamp.Name, timestamp);
41					propertyToTimestamp.SetValue(entity, timestamp, null);
42				}
43			}
44			catch (InvalidOperationException)
45			{
46				return false;
47			}
48			return true;
49		}
50	
51		private void Set(IEntityPersister persister, object[] state, string propertyName, object value)
52		{
53			var index = Array.IndexOf(persister.PropertyNames, propertyName);
54			state[index] = value;
55		}
56	}

Ďalej si budeme potrebovať nadefinovať svoju vlastnú atribútu (custom attribute) AutoUpdatedTimestampAttribute, ktorej definícia bude veľmi jednoduchá:

[AttributeUsage(AttributeTargets.Property, AllowMultiple=false)]
public sealed class AutoUpdatedTimestampAttribute : System.Attribute {

	public bool InsertOnly { get; set; }

	public AutoUpdatedTimestampAttribute()
	{
		InsertOnly = false;
	}
}

Naša modelová trieda bude potom môcť takto jednoducho prehlásiť, že niektoré z jej vlastností (properties) potrebujú mať vždy automaticky aktualizovanú časovú známku (timestamp). Príkladná trieda dole napríklad našepkáva NHibernate, žeby bola rada keby sa jej ktosi ujal a aktualizoval jej DateUpdated vlastnosť (pri každom uložení zmeny alebo vytvorení nového záznamu v databáze). Taktiež sa zmieňuje, že by bolo fajn keby pred vložením záznamu (ale len pre vložením) do databázy bola vlastnosť DateCreated nastavená na aktuálny dátum/čas.

...
public virtual string Comments { get; set; }
public virtual DateTime DateLastUsed { get; set; }

[AutoUpdatedTimestamp]
public virtual DateTime DateUpdated { get; set; }

[AutoUpdatedTimestamp(InsertOnly=true)]
public virtual DateTime DateCreated { get; set; }
...

Ešte nám treba objasniť NHibernate, že kde bolo tam bolo, žila raz jedna trieda TimestampOnInsertUpdate, ktorá sa zaujíma o dianie v NHibernate mechanizme pred insert-om/update-om. Stačí pár riadkov medzi nakonfigurovanie NHibernate a vytvorenie ISessionFactory:

var nhConfig = new NHibernate.Cfg.Configuration().Configure();
var timestamper = new TimestampOnInsertUpdate();
nhConfig.EventListeners.PreUpdateEventListeners = new NHibernate.Event.IPreUpdateEventListener[] { timestamper };
nhConfig.EventListeners.PreInsertEventListeners = new NHibernate.Event.IPreInsertEventListener[] { timestamper };
return nhConfig.BuildSessionFactory();

Mohli by sme ich tu zaregistrovať viac než dosť, keďže priradzujeme pole event listernerov. Mohli by sme si zostaviť celú radu listenerov takto:

nhConfig.EventListeners.PreUpdateEventListeners = new NHibernate.Event.IPreUpdateEventListener[] {
	timestamper, id_generator, some_other_listener, nonsense_generator, ...
};
...

Ale to hádam všetci vieme :-)

Ako to funguje

Naša NHibernate IPreInsertEventListener a IPreUpdateEventListener implementujúca trieda je asi najzaujímavejšia časť z toho čo som tu uviedol. Preto som k jej kódu pripojil aj čísla riadkov, aby sa mi na ňu lepšie komentovalo. (Ak vám čísla riadkov prekážajú pri copy-paste robote, vedzte, že nie je prečo robiť paniku: Visual Studio má schopnosť stĺpcovej editácie a tak si pokojne vložte kód aj s číslami do Visual Studia a potom stlačte a držte Alt a myškou označte celý stĺpec čísel a tabulátorov. Zmažeme a práca hotová.)

Najprv však v skratke popíšem všetko ostatné a prečo sme to nakódovali tak ako sme to nakódovali a nie nejak ináč (v článku uvedenom na spodku blogu je uvedený trošku iný príklad používajúci IAuditable interface (ak sa nemýlim)). Využitím vlastnej atribúty a neskôr reflection mechanizmu získame flexibilitu - naše modelové triedy nemusia implementovať žiaden konkrétny interface, ich DateTime vlastnosti nemusia mať také-či-onaké konkrétne predpísané meno, ale je celkom na nás, ktorú vlastnosť označíme našou atribútou. Ak by sme časom odpojili náš IPreInsertEventListener / IPreUpdateEventListener od NHibernate (rozhodli sa nepoužiť NHibernate na udržiavanie časových známok (rozhodneme sa použiť default values na databázových poliach, resp. databázové trigger-y alebo inú metódu), naše modelové triedy môžu pokojne zostať nezmenené, pretože atribúty ani nemusíme odobrať - ak nie sú nikým využité, nevadí.

Náš listener sa dá jednoducho zapojiť / odpojiť z mechanizmu NHibernate, ako sme videli vyššie. Samozrejme si podobným spôsobom môžeme naprogramovať iné aspekty našej aplikácie a pripojiť ich do mechanizmu. V našej aplikécii sa začne diať mágia :-) Tieto listenery musíme zapojiť do NHibernate konfigurácie ešte pred požiadaním o konštrukciu ISessionFactory.

Implementácia našej vlastnej attribúty je jednoduchá, stačí (ako pri každej vlastnej atribúte) vytvoriť uzavretú - sealed - triedu dediacu od System.Attribute a dodať tých pár základných riadkov. Komentár utratím už len na nôtu tohto riadku:

[AttributeUsage(AttributeTargets.Property, AllowMultiple=false)]

Obmedzíme použitie našej atribúty na vlastnosti (čiže aby sme nimi neokrašľovali triedy / metódy atď.) a tiež aby sa mohla uplatniť len jedna atribúta thoto typu na jednu vlatnosť (property). Bol by to chaos, keby môžeme anotovať vlastnosť dvoma protichodnými atribútami:

[AutoUpdatedTimestamp]
[AutoUpdatedTimestamp(InsertOnly=true)]
public virtual DateTime MyProperty;

Náš zázračný listener by nevedel čo s takou vlastnosťou.

Náš listener TimestampOnInsertUpdate na prvých dvanástich riadkoch len implementuje metódy, ktoré musí, sú predpísané v IPreInsertEventListener / IPreUpdateEventListener interface-och. Z oboch metód zavolá magickú metódu AutoUpdateTimestamps a pošle jej to čo treba na celý trik. To sú argumenty entity, persister, state a isUpdate. Entity je náš modelový objekt ktorého stav sa snažíme vopchať do databázy. Persister je objekt zodpovedný za vykonanie samotného úkonu (emituje SQL príkaz(y)), state je aktuálny stav entity, ktorý NHibernate extrahoval z entity a pokúsi sa ho persistovať (uchovať v databáze) pomocou persisteru. Booleanská hodnota isUpdate len informuje o tom, či sa koná insert alebo update (potrebné pre vlastnosti kde atribúta má vlastnosť InsertOnly=true).

Riadok 15 získa z entity všetky vlastnosti typu DateTime. Riadok 16 prezrie tieto vlastnosti a vyberie z nich len tie, ktoré sme označili atribútou AutoUpdatedTimestamp. Ďalej, ak v tomto bode entita nemá žiadne pre-náš-listerner zaujímavé vlastnosti unikáme z metódy s návratovou hodnotou true - všetko OK - vybavené.

Ďalej, od riadku 22 sa venujeme tomu aby sme pri update-ovaní nemenili vlastnosti označené ako InsertOnly. Vyfiltrujeme ich preč, aby sme nemenili to čo nemáme.

Na riadku 32 sa znova pozrieme, či máme čo meniť, ak nie, padáme preč s pozitívnou správou TRUE. Ďalej už je takmer všetko jasné: zaobstaráme si timestamp (r.35) a ideme na vec - každej vhodnej vlastnosti zmeníme hodnotu na aktuálnu časovú známku (1.)priamo na entite r.41, (2.) v stave entity (argument state), ktorý bude persisterom zapísaný do databázy r.40.

Na zmenu stavu entity si zavoláme na pomoc malú metódku r.51, ktorá za pomoci informácií o persisterovi nastaví správnu časť objeku state na patričnú hodnotu.

Krok na riadku 41 je veľmi dôležitý: ako vysvetľuje stránka uvedená na spodku tohto článku, vynechaním tohto kroku by sme si mohli privodiť veľa veľa starostí debugovaním ťažko nájditeľných problémov. Hoci na databázovom servri by sme mali časovú známku nastavenú správne, nebola by v synchróne so stavom našej entity (náš objektový model by nebol zhodný s modelom persistovaným v našej databáze), čo by očividne mohlo napáchať škodu v rámci aplikácie. (Alebo aj nie, ak máme šťastie... radšej ani neskúšajme.)

A to je všetko. Je to v podstate celé jednoduché ako detská hračka, len človek sa samozrejme nenarodil s inštinktívnou znalosťou NHibernate a C#, tak si pomáhame blogmi ako tento. Dúfam, že som niekomu pomohol. Happy coding!

Niektoré časti tejto implementácie boli založené na kóde nájdenom v tomto článku: Ayende Rahien a jeho článok o IPreInsertEventListener a IPreUpdateEventListener

Twitter status s pomocou jQuery

Malá  ukážka práce s Twitter API (užívateľský status), jQuery, a cross‑origin AJAX volaniami. Keď si chcete kamsi decentne umiestniť svoj (alebo niečí iný) najaktuálnejší Twitter status, stačí vám malá troška JavaScriptu a zázrak je hotový.

• Na svojom (alebo niekoho iného) twittri nazrite do zdroju stránky (View Source / View Page Source) vyhľadajte "id": a okopírujte si vaše ID. _{Ozaj neviem z kade ho inač vykopať.}
  [napr. moje id je 44183405]
• Požiadajte twitter API o statusy napríklad takto:
  http://twitter.com/statuses/user_timeline/44183405.xml
• Alebo takto:
  http://twitter.com/statuses/user_timeline/44183405.json
  JSON sa mi viac pozdáva a dá sa z neho jednoducho vykopať to čo potrebujeme v prípade, že výsledok spracuvávame v JavaScriptovej funkcii (čo predpokladám)
• Ak sa vám zdá byť navrátených dobrôt priveľa, stačí prikvačiť na koniec požiadavky parameter ?count=2
  _{Prečo práve 2? Čo vám ja viem? jeden nefunguje (vracia sa prázdny výsledok), dva vám dá práva jeden posledný Tweet. Tak žiadajme o dva.}

Za predpokladu teda, že vo vašej web stránke máte zapojené jQuery a chcete načítať svoj status do span-u s ID "twitter-status", bude vám stačiť nasledovných pár riadkov:

$(function(){
  $.getJSON("http://twitter.com/statuses/user_timeline/44183405.json?count=2&callback=?",
    function(data){
      $("#twitter-status").text(data[0].text);
    });
  });

Na tejto adrese nájdete tento príspevok aj s funkčnou ukážkou vyššie-uvedeného príkladu.

Na tomto príklade je ešte jedna vec hodná povšimnutia: keďže AJAX požiadavky musia byť vždy cieľené na server, z ktorého stránka prišla (aby sa zabránilo rôznym cross-site scripting (XSS) attack-om) teoreticky by toto nemalo byť možné. jQuery sa s týmto obmedzením vysporiadalo tak, že stačí na záver URL pridať &callback=? jQuery si potom namiesto otáznička dosadí názov vygenerovaného callbacku, ktorý použije aby umožnilo cross-origin resource request. Samá mágia. Ešteže nám stačí vedieť toľko, že pripojením magického slovka na záver URL môžeme spytovať rôzne Web API ako twitter, flickr, facebook etc. a nelámať hlavu nad nepeknými obchádzkami cez server-side proxies a tak ďalej.

Dúfam, že spokojní, nie je toho veľa. Nemám čo dodať. Snažím sa radšej poradiť veľa zaujímavého, než málo do hĺbky rozbrblaného.

Programujem. Dobrovoľne a s piesňou na perách.

Peter Perhac (personal website, [SK])

Peter Perhac (blog on programming [EN])

NHibernate - konfigurácia a chytáky

Chýba mapovací súbor (mapping file)

Build Action nastavená na Content

NHibernate konfigurácia nevie v ktorej knižnici (assembly) má hľadať mapovacie info

NHibernate.Cfg.Configuration objekt nie je nakonfigurovaný

var nhConfig = new NHibernate.Cfg.Configuration();
ISessionFactory sessionFactory = nhConfig.BuildSessionFactory();

var nhConfig = new NHibernate.Cfg.Configuration().Configure();
...

Paráda, tak a je po problémoch. Kto narazí na NHibernate.MappingException so správou "No persister for..." a má v projekte všetko podľa vyššie uvedených rád, ozvite sa mi, rád sa pokúsim pomôcť, resp. ak máte riešenie, tak popis problému aj s riešením môžeme pripísať na zoznam.
Veselé kódovanie!

Programujem. Dobrovoľne a s piesňou na perách.

Peter Perhac (personal website, [SK])

Peter Perhac (blog on programming [EN])