Práve sedím v lietadle zo Seattle do New Yorku, je utorok 22:4.2008 a je 8:44 pacifického času a 17.44 stredoeurópskeho času. Spolu s Tomášom Kosánom dobiehame písanie na blog, ktoré sme posledné dni trošku flákali.
Nadviažem na predchádzajúci príspevok, kde som písal ako prebiehal MVP Summit. V stredu večer sme mali spoločnú párty v hudobnom múzeu hneď pod Space Needle. Na vlastnej koži sme si odskúšali hudobné nástroje a niektorí z nás (Igor Vít a Martin Pavlis) si aj poriadne zahrali. Dokonca sme založili vlastnú kapelu Apples a nahrali sme aj videoklip - bohužiaľ sme z neho dostali len fotografiu a bohužiaľ sme si ju niektorí zabudli vyzdvihnúť. Apples tvorili Martin Pavlis, Mirek Knotek, Igor Vít, ja, Altair a Michal Bláha. Šlo nám to výborne a možno časom nahráme aj cédečko :-).
Z ľava doprava - Mirek Knotek, Altair, spigi, Martin Pavlis, Igor Vít a samozrejme vpredu v strede Michal Bláha. To je zostavička, čo?
Vo štvrtok doobeda mal keynote Ray Ozzie, hlavný softrvérový architekt Microsoftu a hneď po ňom Steve Ballmer, CEO Microsoftu. Musím povedať, že Steve je výborný šouman a dokáže zaujať publikum. Snažil sa naznačiť, akým smerom sa bude Microsoft vyvíjať v najbližšom čase a výborne nás bavil v časti otázok, ktoré sme mu mohli klásť.
Otázky na Steva sa zvrhli na tému Sharepoint a Groove, našťastie dokázal zmeniť tému, keď už to bolo otravné :-). Kanadskí MVPíci znovu držali pokope a všetci mali na sebe kanadský hokejový dres. Jeden dostal aj Steve Ballmer ako dar a samozrejme si ho hňeď aj obliekol.
Počas keynote spravil Steve malú anketu, koľko ľudí ma z prítomných asi 2000 MVPíkov ako štandardný vyhľadávač Live.com. Prihlásilo sa pár zamestnancov Microsoftu a pár MVPíkov. Potom zmenil otázku na to, koľko ľudí používa Yahoo.com :-). Tu sa zdvihlo asi 10 rúk. Keď sa spýtal na Google.com, ruky dvihla celá sála a všetci sa na tom bavili :-): Steve toaj očakával a tak sa pokúsil evangelizovať Live.com tak, že nás požiadal, aby sme používali Live.com aspoň týždeň a v pohode mu máme napísať osobne email s komentármi.
Veľmi sa mi páčíla tiež reakcia na pripomienku jedného MVPíka, ktorý sa sťažoval, že mu z Microsoftu neodpovedajú na e-maily, alebo to veľmi dlho trvá :-). Steve neváhal a doporučil, aby sme ho dali na kópiu e-mailu a že on zabezpečí veľmi rýchle a prioritné vybavenie :-).
Jedným slovom, zaujímavý, zábavný a úprimný človek. Vystúpením Steva sa oficiálne skončil MVP Summit a po obede sme si už spravili voľno, požičal som auto a vybrali sme sa do výrobnej haly firmy Boeing skontrolovať, či chlapci dobre skladajú nové Boeingy.
Cestou sme sa ešte zastavili na nejaké nákupy. Tomáš Kosán si kúpil konečne auto (ešte stále premýšľa ako si ho nechá poslať do Prahy)..
Keďže mňa už nebavia dopravné zápchy a rýchlostné limity na našich dialniciach, tak sme sa zastavili v Boeing shope a kúpil som si menšie lietadielko...
Po nákupoch sme sa šli pozrieť do výrobnej haly Boeingu (Future of Flight Aviation Center & Boeing Tour). Ak si myslíte, že ste niekedy videli veľkú budovu, tak na to zabudnite. Boeing ma v Seattle najväčšiu výrobnú halu na svete. Jej rozloha je asi ako 1000 basketbalových ihrísk - dlhá vyše 1 km a široká asi pol kilometra.
Videli sme naživo ako sa reálne vyrábajú časti lietadiel, ako sa montujú a vlastne celý proces výroby. Samozrejme aj najnovší model Boeing 787 Dreamliner.
Po prehliadke továrne (bohužiaľ sa tam nemohlo fotiť) sme si s Jirkou Hýzlerem zaplatili vyhliadkový let ponad Seattle, škoda len, že trošku pršalo a viditeľnosť nebola najlepšia.
Spoločnou česko-slovenskou MVP večerou sa skončil náš MVP Summit v Seattle. Na večeri sme sa ešte museli vrátiť z reštaurácie do hotelu po pasy, pretože sme vyzerali podozrivo a bez pasov sme si nemohli objednať alkohol - divná to krajina. Altair sa po tejto skúsenosti už k nám na večeru nevrátil. Povečeral s nami aj David Pavlík, ktorý pracuje v Microsoft Redmond aj so svojou priateľkou Miškou.
Miška si Tomáša dosť obľúbila, pretože jej pripomína nejakého kamaráta Václava, tak ho celý čas proste volala Václav :-) a Tomáš bol neskutočné rád, že ma takúto faninku.
Tak a momentálne som niekde nad Minneapolisom (2:21 do New Yorku), končí mi baterka na notebooku, tak idem premýšľať, čo vám najbližšie napíšem o 4 dňovej ceste po Kanade, ktorú máme za sebou a bolo nám tam veľmi fajn. Kanada je hlavne krajina, do ktorej som sa vždy chcel pozrieť o očarila ma natoľko, že som tam určite nebol posledný krát. Jedna z najkrajších krajín, ktoré som kedy navštívil.
See you!